Na základe pohyblivosti ich podpier sa točnice delia na pevné, posuvné a zdvíhacie. V pevnej točnici sú ľavé a pravé podpery priskrutkované k základnej doske, ktorá je zase pripevnená k rámu podvozku ťahača. Pevný typ je najpoužívanejší. Posuvné točnice sa dodávajú v rôznych štýloch, ale majú podobnú štruktúru ako pevný typ; kľúčový rozdiel spočíva v spojení medzi základnou doskou a rámom podvozku, ktorý využíva dizajn s viacerými otvormi alebo ozubením. To umožňuje pozdĺžne premiestniť základnú dosku, aby sa do nej zmestili rôzne prívesy pre hladké pripojenie. Niektoré posuvné modely sú vybavené automatickým pneumatickým riadiacim systémom, ktorý využíva tlak vzduchu na posúvanie jednotky tam a späť po dráhe. Zdvíhacie točnice sa primárne používajú na traktoroch v prístavných termináloch; môžu sa pohybovať vertikálne v rámci určitého rozsahu, aby vyhovovali návesom{7}}rôznych výšok.
Sú tiež kategorizované podľa stupňa slobody na typy s jedným-stupňom-slobody{2}}a dvojitým-stupňom--slobody. Jediný-stupeň--voľnosti točnice-tiež známy ako jedno{11}}typ osi-umožňuje pozdĺžne nakláňanie (naklonenie) približne o 8 stupňov. Tento typ ponúka vysokú jazdnú stabilitu a je vhodný pre vysokorýchlostné, málo zaťažené návesy-prívesy s vysokými ťažiskami, ktoré sa pohybujú na dobrom povrchu vozovky. Jeho nevýhodou je, že neschopnosť bočného kmitania vystavuje rám vozidla značnému torznému namáhaniu. Dvojitý-stupeň-voľnosti-točnice{22}}alebo dvojitý-typ osi-umožňuje priečne aj pozdĺžne kolísanie, čím pomáha chrániť rámy ťažkých{25}}prepravných ťahačov prevádzkovaných na rôznych cestách. Keďže však dvojosové piate kolesá sú umiestnené výrazne vyššie ako jednoosové modely, ponúkajú horšiu bočnú stabilitu pri vysokých-rýchlostných prejazdoch zákrutami; v dôsledku toho sa v bežnej diaľničnej doprave používajú len zriedka.
